2. णचिकेतको कथा वात काठओपनिशद शुरु हुन्छ
डियर आताजी,
Dear Attaji
मेरो यो भन्दा पहिलेको चिट्ठी पाउनु भएको होला। अब यो पाली णचिकतको कथा सुन्नु होस्।
Mero yo bhandaa pahileko chithi paaunu bhaeko holaa. Aba yo paali Nachikatako katha sunnu hos.
णचिकेतको कथा वात काठओपनिशद शुरु हुन्छ र यमराज्को उपदेश्वात काठओपनिशद्को अन्त्य हुन्छ।
Nachiketako katha vaata Kathopanishad shuru hunchha ra Yamarajko upadeshvaata Kathopanishadko antya hunchha.
एक जना वजश्रवहाँ भन्ने ॠषि थिए। उनले 'सर्वस्व दान' भन्ने एउटा ठुलो यज्ञ गरे। ट्यो यज्ञमा उनले हजारौन गैहरु दान गर्न लागे। ट्यो वेला मा गाई दान गर्दा गाई सँगइ ती गैहरुलाई सुन चान्दिका गहनहरुले सिङार्नु पर्थियो। टी ॠषिले ती गैहरुलाई सिङारे पनि। तर, ती दान गरिने गाइहरु कस्ता थिए भन्ने वर्नन यस्तो सँग गरिएको छ। ती गाइहरुले उनिहरुको जीवन्मा जती जल पिउनु पर्ने हो, त्यो पिए सके (अर्थात उनिहरुमा अरु जल पिउने शक्ती छैन, जती घास खान सक्ने हो खाइ सके (अर्थात उनिहरुमा अरु घास खाने शक्ती छैन), उनिहरुवात जती दुध दुहुनु पर्ने हो दोही सकियो (अर्थात उनिहरुवात अरु दुध पनि पाउन सकिन्दैन), उनिहरु सन्तान जन्माउन पनि असमर्थ भई सके। (त्यस्ता गाइहरु दान गर्दा यजमान्लाई (दान दिने व्यक्ती) स्वर्ग जानु कता हो कता नरक्मा जानु पर्छ)। त्यस्ता गाइहरु दान दिन लागेको देखेर ती ॠषिका छोरा णचिकेता, जो ५ वर्शका थिए, लाई आफ्नो बाबुले त्यस्तो तामसी दान दिन लागेको देखेर चिन्ता पर्यो।
Dear Attaji
मेरो यो भन्दा पहिलेको चिट्ठी पाउनु भएको होला। अब यो पाली णचिकतको कथा सुन्नु होस्।
Mero yo bhandaa pahileko chithi paaunu bhaeko holaa. Aba yo paali Nachikatako katha sunnu hos.
णचिकेतको कथा वात काठओपनिशद शुरु हुन्छ र यमराज्को उपदेश्वात काठओपनिशद्को अन्त्य हुन्छ।
Nachiketako katha vaata Kathopanishad shuru hunchha ra Yamarajko upadeshvaata Kathopanishadko antya hunchha.
एक जना वजश्रवहाँ भन्ने ॠषि थिए। उनले 'सर्वस्व दान' भन्ने एउटा ठुलो यज्ञ गरे। ट्यो यज्ञमा उनले हजारौन गैहरु दान गर्न लागे। ट्यो वेला मा गाई दान गर्दा गाई सँगइ ती गैहरुलाई सुन चान्दिका गहनहरुले सिङार्नु पर्थियो। टी ॠषिले ती गैहरुलाई सिङारे पनि। तर, ती दान गरिने गाइहरु कस्ता थिए भन्ने वर्नन यस्तो सँग गरिएको छ। ती गाइहरुले उनिहरुको जीवन्मा जती जल पिउनु पर्ने हो, त्यो पिए सके (अर्थात उनिहरुमा अरु जल पिउने शक्ती छैन, जती घास खान सक्ने हो खाइ सके (अर्थात उनिहरुमा अरु घास खाने शक्ती छैन), उनिहरुवात जती दुध दुहुनु पर्ने हो दोही सकियो (अर्थात उनिहरुवात अरु दुध पनि पाउन सकिन्दैन), उनिहरु सन्तान जन्माउन पनि असमर्थ भई सके। (त्यस्ता गाइहरु दान गर्दा यजमान्लाई (दान दिने व्यक्ती) स्वर्ग जानु कता हो कता नरक्मा जानु पर्छ)। त्यस्ता गाइहरु दान दिन लागेको देखेर ती ॠषिका छोरा णचिकेता, जो ५ वर्शका थिए, लाई आफ्नो बाबुले त्यस्तो तामसी दान दिन लागेको देखेर चिन्ता पर्यो।
Ek janaa Vajashravah
bhanne rishi thiye. Unale 'sarvaswa daan' bhanne eutaa thulo yagya gare. Tyo
yagyamaa unale hajaaraun gaiharu daan garna laage. Tyo velaa maa gai daan
gardaa gai sangai tee gaiharulai sun chaandikaa gahanaharule singaarnu parthyo.
Tee rishile tee gaiharulai singaare pani. Tara, tee daan garine gaaiharu kastaa
thiye bhanne varnan yasto sanga garieko chha.
tee gaaiharule uniharuko
jeevanmaa jati jal piunu parne ho, tyo pie sake (arthaat uniharumaa aru jal
piune shakti chhaina, jati ghaans khaana sakne ho khaai sake (arthaat
uniharumaa aru ghaans khaane shakti chhaina), uniharuvaata jati dudh duhunu
parne ho dohi sakiyo (arthaat uniharuvaata aru dudh pani paauna sakindaina),
uniharu santaan janmaauna pani asamartha bhai sake. (Tyastaa gaiharu daan
gardaa yajamaanlai (daan dine vyakti) swarga jaanu kataa ho kataa narakmaa
jaanu parchha). Tyastaa gaiharu daan dina laageko dekhera tee rishikaa chhora
Nachiketaa, jo 5 varshakaa thiye, laai aafno babule tyasto taamasi daan dina
laageko dekhera chintaa paryo.
त्यसैले, उनले विचार गरे, 'मेरो बाबुले यस्तो दान गर्न नहुने थियो। उहानसँग यस्ता बुढी गाइहरु मात्रा छैनन, असल गाइहरु पनि छन, ती गाइहरु दान नदिनुको कारण उहानले ती गैहरु म (छोर)को लागि राखेको हुनु पर्छ। तर, ती गैहरु भन्दा पनि उहानको प्रिया त म छु। त्यसैले, उहाले मलाई कसलाई दान दिने होला।' यस्तो मन्मा लागेर उनले आफ्न पितलाई यो प्रश्न गरे, 'हीए बुवा, हजुर मlai कसलाई दान दिनु हुन्छ? यो प्रश्न सुनेर णचिकेतको बाबुले उत्तर दिएनन। तर, दोस्रो र तेस्रो पटक पनि यस्तो प्रश्न णचिकेतले गरिरहे। ट्यस्पछी, णचिकेतको बाबुलाई क्रोध आयो, र उनले भने,'मा तिमीलाई मृत्यु कहान दिन्छु'। यस्तो उत्तर त कुनै विवेकी बाबुले कुनै छोरालाई दिन्दैनन। तर, णचिकेत बाबुको यो उत्तर सुनेर विचलित भएनन। उपनिशद पढ्दा बुझ्नु पर्छ, केही वेर्पpaaछी णचिकेतको बाबु आफ्नो छोरालाई यस्तो भनेकोमा आँफैनै नरमाइलो माने। बाबुको यस्तो मनह्स्थिती देखेर णचिकेतले आफ्नो बाबुलाई सम्झाएर यमराजsanga (यमलोक्) मा गए।
Tyasaile, unale vichar gare, 'mero babule yasto daan garna nahune thiyo. Uhaansanga yastaa budhi gaaiharu maatra chhainan, asal gaaiharu pani chhan, tee gaaiharu daan nadinuko karan uhaanle tee gaiharu ma (chhora)ko laagi raakheko hunu parchha. Tara, tee gaiharu bhandaa pani uhaanko priya ta ma chhu. Tyasaile, uhaanle malaai kasalai daan dine holaa.' Yasto manmaa laagera unale aafnaa pitalai yo prashna gare, 'hey buwa, hajur ma kasalai daan dinu hunchha? Yo prashna sunera Nachiketako babule uttar diyenan. Tara, dosro ra tesro patak pani yasto prashna Nachiketale garirahe. Tyaspachhi, Nachiketako babulai krodh aayo, ra unale bhane,'ma timilai mrityu kahaan dinchhu'. Yasto uttar ta kunai viveki babule kunai chhoralai dindainan. Tara, Nachiketa babuko yo uttar sunera vichalit bhaenan. Upanishad padhdaa bujhnu parchha, kehi verpachhi Nachiketako babu aafno chhoralai yasto bhanekomaa aafain naramaailo maane. Babuko yasto manahsthiti dekhera Nachiketale aafno babulai samjhaaera Yamaraaj (yamalok)maa gae
त्यसैले, उनले विचार गरे, 'मेरो बाबुले यस्तो दान गर्न नहुने थियो। उहानसँग यस्ता बुढी गाइहरु मात्रा छैनन, असल गाइहरु पनि छन, ती गाइहरु दान नदिनुको कारण उहानले ती गैहरु म (छोर)को लागि राखेको हुनु पर्छ। तर, ती गैहरु भन्दा पनि उहानको प्रिया त म छु। त्यसैले, उहाले मलाई कसलाई दान दिने होला।' यस्तो मन्मा लागेर उनले आफ्न पितलाई यो प्रश्न गरे, 'हीए बुवा, हजुर मlai कसलाई दान दिनु हुन्छ? यो प्रश्न सुनेर णचिकेतको बाबुले उत्तर दिएनन। तर, दोस्रो र तेस्रो पटक पनि यस्तो प्रश्न णचिकेतले गरिरहे। ट्यस्पछी, णचिकेतको बाबुलाई क्रोध आयो, र उनले भने,'मा तिमीलाई मृत्यु कहान दिन्छु'। यस्तो उत्तर त कुनै विवेकी बाबुले कुनै छोरालाई दिन्दैनन। तर, णचिकेत बाबुको यो उत्तर सुनेर विचलित भएनन। उपनिशद पढ्दा बुझ्नु पर्छ, केही वेर्पpaaछी णचिकेतको बाबु आफ्नो छोरालाई यस्तो भनेकोमा आँफैनै नरमाइलो माने। बाबुको यस्तो मनह्स्थिती देखेर णचिकेतले आफ्नो बाबुलाई सम्झाएर यमराजsanga (यमलोक्) मा गए।
Tyasaile, unale vichar gare, 'mero babule yasto daan garna nahune thiyo. Uhaansanga yastaa budhi gaaiharu maatra chhainan, asal gaaiharu pani chhan, tee gaaiharu daan nadinuko karan uhaanle tee gaiharu ma (chhora)ko laagi raakheko hunu parchha. Tara, tee gaiharu bhandaa pani uhaanko priya ta ma chhu. Tyasaile, uhaanle malaai kasalai daan dine holaa.' Yasto manmaa laagera unale aafnaa pitalai yo prashna gare, 'hey buwa, hajur ma kasalai daan dinu hunchha? Yo prashna sunera Nachiketako babule uttar diyenan. Tara, dosro ra tesro patak pani yasto prashna Nachiketale garirahe. Tyaspachhi, Nachiketako babulai krodh aayo, ra unale bhane,'ma timilai mrityu kahaan dinchhu'. Yasto uttar ta kunai viveki babule kunai chhoralai dindainan. Tara, Nachiketa babuko yo uttar sunera vichalit bhaenan. Upanishad padhdaa bujhnu parchha, kehi verpachhi Nachiketako babu aafno chhoralai yasto bhanekomaa aafain naramaailo maane. Babuko yasto manahsthiti dekhera Nachiketale aafno babulai samjhaaera Yamaraaj (yamalok)maa gae
अब यो कथाको विचार गर्ने वेला भयो।
Aba yo kathako vichar
garne velaa bhayo.
कथाले णचिकेतको बाबुले गरेको दान्लाई 'निक्रिश्त' दान भन्छ। हामीले पनि दान गर्दा, कसैसँग वोल्दा, कसैलाई केही दिन्दा धेरै विचार गर्नु पर्यो, 'हामीले यस्तो गर्न हुन्छ कि हुँदैन' भनेर। हामी धेरै जसो आफुलाई मन नपरेको, अथवा थोरै पैसा पर्ने माल अरुलाई दिन्छौ। यस्तो दान् हामी दान्तwo हुने फल पाउन्दैनौन, यसको मtaaत्लव, नराम्रो फल पाउछौ। हामीले अरुलाई खान दिन्दा पनि 'वासी, सदे गलेको' खाना दिनु हुन्न, यसो गर्यौ भने हामी णचिकेतको बाबु जस्तो 'असूर्या नामा ते लोका', (नरक, जहान सुर्यको प्रकाश कहिले पनि आउन्दैन, सुर्य भनेका हाम्रा बुद्धिका देवता हुन, सुर्यको प्रकाश नभएको भनेको हामी नरक्मा जानु हो, अन्धकार्मा जानु हो, अन्धकर्मा रहेको मान्छेले के राम्रो काम गर्न सक्छ? अनी त्यो नरक भएन?) मा पर्छौन। घरमा वासी खान नपार्नको लागि हामीले खान पकाउने वेलामा नै राम्ररी विचार गर्नु पर्छ कि त्यो छाक घरमा कती जना मान्छेले खान्दै छन, खाने कुर यही मात्रै हो कि अरु पनि छ। यस्तो विचार गर्नु भनेको हामीले आफुलाई सत्त्वगुन्मा लग्ने हो। यस्तो विचार गरेर काम गर्यो भने हामीले धेरै चोटि पसल गाई रहनु पर्दैन, पसल नगए पछी हाम्रो खानाको लागि, लाग्ने खर्छ काम हुन्छ, कम भए हाम्रो आफ्नै वचत हुन्छ, त्यो वचत्ले हामीले अरु ठुलो ठुलो राम्रो राम्रो काम गर्न सक्छौन। विचार गर्नुस् त, णचिकेतको बाबुले दिएका गैहरु कसलाई काम लाग्छ? गाई दान लिनेले ती गाइहरु आफ्नो घरसम्मा पनि पुर्याउन सक्तैन, baaतो मा नै ती गैहरु मरे भने, अथवा घर पुगेको केही समयमा नै मरे भने त्यो दान लिनेलाई कती झन्झत हुन्छ, उसले दान दिनेलाई कती सराप्ला?
Kathale Nachiketako babule gareko daanlai 'nikrishta' daan bhanchha. Haamile pani daan gardaa, kasaisanga voldaa, kasailai kehi dindaa dherai vichar garnu paryo, 'haamile yasto garna hunchha ki hundaina' bhanera. Haami dherai jaso aafulai man napareko, athava thorai paisa parne maal arulai dinchhaun. Yasto daanle haami daanvaata hune phal paaundainaun, yasako matlav, naraamro phal paaunchhaun. Haamile arulai khaana dindaa pani 'vaasi, sade galeko' khaanaa dinu hunna, yaso garyaun bhane haami Nachiketako babu jasto 'asooryaa naama te lokaa', (narak, jahaan suryako prakash kahile pani aaundaina, surya bhanekaa haamraa buddhikaa devata hun, suryako prakash nabhaeko bhaneko haami narakmaa jaanu ho,andhakaarmaa jaanu ho, andhakarmaa raheko maanchhele ke raamro kaam garna sakchha? ani tyo narak bhaena?) maa parchhaun. Gharmaa vaasi khaana napaarnako laagi haamile khaana pakaaune velaamaa nai raamrari vichar garnu parchha ki tyo chhaak gharmaa kati janaa maanchhele khaandai chhan, khaane kura yahi maatrai ho ki aru pani chha. Yasto vichar garnu bhaneko haamile aafulai sattwagunmaa lagne ho. Yasto vichar garera kaam garyo bhane haamile dherai choti pasal gai rahanu pardaina, pasal nagae pachhi haamro khaanaako laagi laagne kharcha kam hunchha, kam bhae haamro aafnai vachat hunchha, tyo vachatle haamile aru thulo thulo raamro raamro kaam garna sakchhaun. Vichar garnus ta, Nachiketako babule diekaa gaiharu kasalai kaam laagchha?Gaai daan linele tee gaaiharu aafno gharsamma pani puryaauna saktaina, vaato maa nai tee gaiharu mare bhane,athava ghara pugeko kehi samayamaa nai mare bhane tyo daan linelai kati jhanjhat hunchha, usale daan dinelai kati saraaplaa?
यो कथामा गाई 'शब्द'ले सम्पत्ती भन्ने बुझाउन्छ। हामीले यो संसारमा आउन्दा र आएर पाएका हाम्रा शरीर, नाता गोता, घर, खेत, बैंक बलन्के सबै सम्पत्ती नै हुन। हुँदा हुँदा हामीले खाने खान पनि सम्पत्ती नै हुन। त्यसैले, हामीले सम्पत्ती कमाउन्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, जम्मा गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, खर्छ गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ। जम्मा गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, खर्छ गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ। हामीले जीवnaaन्मा गर्ने हरेक काम काryaa विचार गरेर गर्यौ भने हामीलाई सुख हुन्छ। अब हामी आँफैle विचार गर्नु पर्यो, हामीले आफुले आँफैन्लाई सुख दिने कि दु:ख दिने? किनभने, आफुलाई दु:ख दिने पनि हामी आँफैle हो, सुख दिने हामी आँफैle हो।
Yo kathamaa gai 'shabda'le sampatti bhanne bujhaaunchha. Haamile yo sansarmaa aaundaa ra aaera paaekaa haamraa sarir, naataa gotaa, ghar, khet, bank balance sabai sampatti nai hun. Hundaa hundaa haamile khaane khaana pani sampatti nai hun. Tyasaile, haamile sampatti kamaaundaa pani vichar garnu parchha, jamma gardaa pani vichar garnu parchha, kharcha gardaa pani vichar garnu parchha. Haamile jeevanmaa garne harek kaam kaarvai vichar garera garyaun bhane haamilai sukha hunchha. Aba haami aafainle vichar garnu paryo, haamile aafule aafainlaai sukha dine ki dukha dine? Kinabhane, aafulai dukha dine pani haami aafainle ho, sukha dine haami aafainle ho.
यस्तै छन मेरा कुर। अब अरु कुर पछी।
Yastai chhan meraa kura. Aba aru kura pachhi.
कथाले णचिकेतको बाबुले गरेको दान्लाई 'निक्रिश्त' दान भन्छ। हामीले पनि दान गर्दा, कसैसँग वोल्दा, कसैलाई केही दिन्दा धेरै विचार गर्नु पर्यो, 'हामीले यस्तो गर्न हुन्छ कि हुँदैन' भनेर। हामी धेरै जसो आफुलाई मन नपरेको, अथवा थोरै पैसा पर्ने माल अरुलाई दिन्छौ। यस्तो दान् हामी दान्तwo हुने फल पाउन्दैनौन, यसको मtaaत्लव, नराम्रो फल पाउछौ। हामीले अरुलाई खान दिन्दा पनि 'वासी, सदे गलेको' खाना दिनु हुन्न, यसो गर्यौ भने हामी णचिकेतको बाबु जस्तो 'असूर्या नामा ते लोका', (नरक, जहान सुर्यको प्रकाश कहिले पनि आउन्दैन, सुर्य भनेका हाम्रा बुद्धिका देवता हुन, सुर्यको प्रकाश नभएको भनेको हामी नरक्मा जानु हो, अन्धकार्मा जानु हो, अन्धकर्मा रहेको मान्छेले के राम्रो काम गर्न सक्छ? अनी त्यो नरक भएन?) मा पर्छौन। घरमा वासी खान नपार्नको लागि हामीले खान पकाउने वेलामा नै राम्ररी विचार गर्नु पर्छ कि त्यो छाक घरमा कती जना मान्छेले खान्दै छन, खाने कुर यही मात्रै हो कि अरु पनि छ। यस्तो विचार गर्नु भनेको हामीले आफुलाई सत्त्वगुन्मा लग्ने हो। यस्तो विचार गरेर काम गर्यो भने हामीले धेरै चोटि पसल गाई रहनु पर्दैन, पसल नगए पछी हाम्रो खानाको लागि, लाग्ने खर्छ काम हुन्छ, कम भए हाम्रो आफ्नै वचत हुन्छ, त्यो वचत्ले हामीले अरु ठुलो ठुलो राम्रो राम्रो काम गर्न सक्छौन। विचार गर्नुस् त, णचिकेतको बाबुले दिएका गैहरु कसलाई काम लाग्छ? गाई दान लिनेले ती गाइहरु आफ्नो घरसम्मा पनि पुर्याउन सक्तैन, baaतो मा नै ती गैहरु मरे भने, अथवा घर पुगेको केही समयमा नै मरे भने त्यो दान लिनेलाई कती झन्झत हुन्छ, उसले दान दिनेलाई कती सराप्ला?
Kathale Nachiketako babule gareko daanlai 'nikrishta' daan bhanchha. Haamile pani daan gardaa, kasaisanga voldaa, kasailai kehi dindaa dherai vichar garnu paryo, 'haamile yasto garna hunchha ki hundaina' bhanera. Haami dherai jaso aafulai man napareko, athava thorai paisa parne maal arulai dinchhaun. Yasto daanle haami daanvaata hune phal paaundainaun, yasako matlav, naraamro phal paaunchhaun. Haamile arulai khaana dindaa pani 'vaasi, sade galeko' khaanaa dinu hunna, yaso garyaun bhane haami Nachiketako babu jasto 'asooryaa naama te lokaa', (narak, jahaan suryako prakash kahile pani aaundaina, surya bhanekaa haamraa buddhikaa devata hun, suryako prakash nabhaeko bhaneko haami narakmaa jaanu ho,andhakaarmaa jaanu ho, andhakarmaa raheko maanchhele ke raamro kaam garna sakchha? ani tyo narak bhaena?) maa parchhaun. Gharmaa vaasi khaana napaarnako laagi haamile khaana pakaaune velaamaa nai raamrari vichar garnu parchha ki tyo chhaak gharmaa kati janaa maanchhele khaandai chhan, khaane kura yahi maatrai ho ki aru pani chha. Yasto vichar garnu bhaneko haamile aafulai sattwagunmaa lagne ho. Yasto vichar garera kaam garyo bhane haamile dherai choti pasal gai rahanu pardaina, pasal nagae pachhi haamro khaanaako laagi laagne kharcha kam hunchha, kam bhae haamro aafnai vachat hunchha, tyo vachatle haamile aru thulo thulo raamro raamro kaam garna sakchhaun. Vichar garnus ta, Nachiketako babule diekaa gaiharu kasalai kaam laagchha?Gaai daan linele tee gaaiharu aafno gharsamma pani puryaauna saktaina, vaato maa nai tee gaiharu mare bhane,athava ghara pugeko kehi samayamaa nai mare bhane tyo daan linelai kati jhanjhat hunchha, usale daan dinelai kati saraaplaa?
यो कथामा गाई 'शब्द'ले सम्पत्ती भन्ने बुझाउन्छ। हामीले यो संसारमा आउन्दा र आएर पाएका हाम्रा शरीर, नाता गोता, घर, खेत, बैंक बलन्के सबै सम्पत्ती नै हुन। हुँदा हुँदा हामीले खाने खान पनि सम्पत्ती नै हुन। त्यसैले, हामीले सम्पत्ती कमाउन्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, जम्मा गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, खर्छ गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ। जम्मा गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ, खर्छ गर्दा पनि विचार गर्नु पर्छ। हामीले जीवnaaन्मा गर्ने हरेक काम काryaa विचार गरेर गर्यौ भने हामीलाई सुख हुन्छ। अब हामी आँफैle विचार गर्नु पर्यो, हामीले आफुले आँफैन्लाई सुख दिने कि दु:ख दिने? किनभने, आफुलाई दु:ख दिने पनि हामी आँफैle हो, सुख दिने हामी आँफैle हो।
Yo kathamaa gai 'shabda'le sampatti bhanne bujhaaunchha. Haamile yo sansarmaa aaundaa ra aaera paaekaa haamraa sarir, naataa gotaa, ghar, khet, bank balance sabai sampatti nai hun. Hundaa hundaa haamile khaane khaana pani sampatti nai hun. Tyasaile, haamile sampatti kamaaundaa pani vichar garnu parchha, jamma gardaa pani vichar garnu parchha, kharcha gardaa pani vichar garnu parchha. Haamile jeevanmaa garne harek kaam kaarvai vichar garera garyaun bhane haamilai sukha hunchha. Aba haami aafainle vichar garnu paryo, haamile aafule aafainlaai sukha dine ki dukha dine? Kinabhane, aafulai dukha dine pani haami aafainle ho, sukha dine haami aafainle ho.
यस्तै छन मेरा कुर। अब अरु कुर पछी।
Yastai chhan meraa kura. Aba aru kura pachhi.
हजुरको
इन्दिरा
Hajurko
इन्दिरा
Hajurko
Indira
No comments:
Post a Comment